Baránkova Nevesta

Stretávame sa každý deň a to kedykoľvek a kdekoľvek. Spoločne študujeme Písmo, zdieľame sa, hráme na hudobných nástrojoch, spievame chvály a vzdávame vďaky nášmu Pánovi. Modlíme sa za naše potreby a najmä za ľudí, ktorí ešte neprijali do svojho života Ježiša. Vo všetkom je sloboda. Snažíme sa každú činnosť robiť na Božiu slávu. 

Zvlášť sa schádzame každú sobotu (Pánov siedmy deň, ktorý požehnal a posvätil). Tento deň tiež často spájame aj s Pánovou večerou. Podľa biblického učenia začíname západom slnka v piatok a končíme túto slávnosť západom slnka v sobotu. Ide o pripomienku nášho vyslobodenia a záchrany v Kristovi. Je to deň oddychu a relaxu od všetkej práce. Tento čas venujeme hlbokému spojeniu s naším Stvoriteľom.

O Sobote..

"Pamätaj na deň soboty, aby si ho svätil. Šesť dní budeš pracovať a robiť akékoľvek svoje dielo. Ale siedmy deň je sobota Hospodina, tvojho Boha. Nebudeš robiť nijaké diela ani ty ani tvoj syn ani tvoja dcéra, tvoj sluha ani tvoja dievka ani tvoje hovädo ani tvoj pohostín, ktorý je v tvojich bránach. Lebo šesť dní činil Hospodin nebesia a zem, more a všetko, čo je v nich, a odpočinul siedmeho dňa. Preto požehnal Hospodin deň soboty a posvätil ho"

 (Exodus 20: 8-11).

Pre viac info ohľadom Shabbatu (Soboty) odporúčame pozrieť tento 5 dielny dokument. Nie je len o sobote. Sú tam zaujímavé vysvetlenia prečo práve biblický Boh Hospodin je ten pravý Boh a takisto aj naše dejiny:

1.diel: www.veoh.com/watch/v29892181s527TYxp

2.diel: www.veoh.com/watch/v29848452K4dwpGDD

3.diel: www.veoh.com/watch/v29848450D2FKYPge

4.diel: www.veoh.com/watch/v29848449mTcTyKRe

5.diel: www.veoh.com/watch/v29848447ThaT9AwA

Textový dokument (DOWNLOAD): Falošný lunárny shabbat 

Textový dokument (DOWNLOAD): Rehabilitácia Soboty

Zoznam cirkví, ktoré zachovávajú sobotu: Zoznam cirkví

Mali by sme zachovávať starozákonné sviatky?  

Autor v tomto videu prináša prehľad a stručný popis biblických zákonov; porovnáva mravný a ceremoniálny zákon; snaží sa definovať začiatok platnosti a zmysel ceremoniálneho zákona; prináša prehľad a stručný predobrazný význam SZ sviatkov; nakoniec popisuje naplnenie predobrazov a náhradné ustanovenia.

Pátranie po sobote vo Vatikáne - Samuele Bacchiocchi

Vypočujte si osobnú skúsenosť človeka z Ríma, ako kvôli sobote zažíval výsmech, odmietnutie a prenasledovanie, a tiež jeho fascinujúcu skúsenosť zo štúdia na vatikánskej univerzite.
Vnímate sobotu len ako prikázanie a povinnosť? Túžite získať väčší úžitok a požehnanie zo soboty? Pozvite v sobotu Spasiteľa, aby vám priniesol odpočinutie, upokojenie a obnovu do vášho života.
Blíži sa doba, kedy sobota bude zvestovaná plnšie. Preto by sme jej mali plnšie rozumieť.

Samuele Bacchiocchi bol jediný nekatolík ktorý vyštudoval Pontifikálnu Gregoriánsku univerzitu vo Vatikáne. Vo svojej dizertácii dokázal, že zavedenie nedele je po-apoštolský fenomén a nemá biblické opodstatnenie.

Zločin antikrista

Čo je podľa Biblie znamením Božím a čo znamením šelmy? Skutočne ide o skúšku autority voči Bohu a Jeho Slovu? Bude sobota znamením Božím (Ezechiel 20,12) a nedeľa znamením šelmy? Čo hovoria a potvrdzujú citáty katolíckych spisov? Toto sú nevyvrátiteľné fakty, sme uprostred zápasu dvoch mocností kde len jedna víťazí.

"Blahoslavení, ktorí perú svoje rúcha a činia Jeho prikázania, aby mali právo k drevu života a aby vošli bránami do mesta" (Zjavenie 22:14).

Príbeh o Sobote začína už pri stvorení sveta - Genesis. 

"A Boh dokonal siedmeho dňa svoje dielo, ktoré činil, a odpočíval siedmeho dňa od všetkého svojho diela, ktoré učinil. A Boh požehnal siedmy deň a posvätil ho, lebo v ňom si odpočinul od všetkého svojho diela, ktoré stvoril Boh činiac" (Gn. 2: 2-3).

Hospodin dokončil svoje dielo za šesť dní. Siedmy deň odpočíval a posvätil ho aby mohol byť v spojení so svojím stvorením. V tento deň máme byť v úzkom kontakte s našim Stvoriteľom a rovnako aj my si máme oddýchnuť od našej každodennej práce a venovať všetok svoj čas Bohu.

Sobota nie je zákonom, ale darom od Boha. Práve tak ako nie je zákonom svetlo, obloha, zem, moria a iné výsledky sedemdenného Božieho stvoriteľského diela.

Božie prikázanie nezaložilo sobotu.

Božie prikázanie bolo dané na ochranu soboty,

 kvôli jej nerušenému zachovávaniu.

 Podľa obehu Zeme okolo slnka určujeme časovú jednotku - rok, podľa mesiaca - mesiac a striedaním dňa a noci určujeme - deň. Ale týždenný cyklus vyzerá akoby nemal žiadne opodstatnenie. Avšak má. Pôvod týždňa je biblický. Šesť dní budeš pracovať a robiť všetku prácu a siedmy deň budeš odpočívať, je to deň odpočinku. Striedanie šiestich dní práce s jedným dňom odpočinku dokonale zodpovedá ľudskej fyziológii a je nevyhnutné na upokojenie nášho organizmu. Od stvorenia sveta je v nás tento cyklus zabudovaní. Už za čias Babylonu mali ľudia tento sedem dňový týždenný cyklus. Ako je to možné? Rovnako ako Božie zákony sú zapísané do naších sŕdc a myslí (Židom 10: 16), tak aj týždenný cyklus bol zapísaný do nás od počiatku. 

Hospodin nám prikázal dodržiavať tento deň a zdôrazňuje ho v Desatore.

 4. prikázanie, ktoré je aj zároveň najdlhšie nám hovorí:

 "Pamätaj na deň soboty, aby si ho svätil. Šesť dní budeš pracovať a robiť akékoľvek svoje dielo. Ale siedmy deň je sobota Hospodina, tvojho Boha... Lebo šesť dní činil Hospodin nebesia a zem, more a všetko, čo je v nich, a odpočinul siedmeho dňa. Preto požehnal Hospodin deň soboty a posvätil ho" (Ex. 20: 8-11).

Originál hebrejské slovo v týchto veršoch je: jóm haššabbát - sobotný deň. Rovnako ako v celom vesmíre fungujú rôzne zákonitosti, aby bol v dokonalej harmónii, tak aj Božie stvorenia musia dodržiavať Stvoriteľove zákony, ktoré pre nás ustanovil. Máme slobodu voľby či ich budeme dodržiavať alebo nie. Následky rozhodnutia však musíme znášať. Predstavte si keby vo vesmíre prestane fungovať nejaký zákon. Celý vesmír by skolaboval v chaose a bol by zničený. To isté sa dnes deje s našou Zemou. Mnohí tvrdia, že s príchodom Krista sa zrušilo toto štvrté prikázanie a už neplatí. Avšak Božie prikázania sú večné a nikde v Novej Zmluve nie je napísané, že by prišiel zrušiť toto prikázanie. Ale Pán Ježiš jasne hovorí, že neprišiel Zákon zrušiť, ale naplniť (Matúš 5: 17-19).
 

 Desatoro bolo napísané Božím prstom na dve kamenné tabule, ktoré niesol Mojžiš. Prvá tabuľa hovorí o prikázaniach, ktoré máme plniť z lásky k Bohu a to vrátane štvrtého - o sobote. Druhá tabuľa nesie prikázania ako: nezabiješ, neukradneš,.. ktoré plníme z lásky k ľuďom. Pán Ježiš tieto Božie prikázania zhrnul takto: "Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojim srdcom, celou dušou, celou mysľou a celou silou! Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého" (Marek 12: 30-31).

 Mojžišove knihy stále pripomínajú dodržiavať sobotu, dokonca ešte aj pred odovzdaním Desatora na vrchu Sinaj, keď padala na púšti manna (Ex. 16: 23-29), (Ex. 31: 12-17; Ex. 35: 2; Lev. 19: 3,30; Lev. 23: 3;...). Potom ako Mojžiš tieto prvé dve tabule rozbil, znova dostal od Hospodina tie isté Božie zákony, ktoré sú obohatenejšie (Deu. 5: 1-21).

Kamenné tabule s večnými Božími zákonmi boli uložené do Archy zmluvy vo svätyni. Táto pozemská svätyňa bola vybudovaná na obraz tej nebeskej (Židom 8: 5). Bola to replika nebeskej svätyni, v ktorej sa stal veľkňazom Ježiš Kristus. On za nás raz a navždy spravil obeť a stal sa našim prostredníkom medzi Bohom a nami. Oslobodil nás od pozemských veľkňazov a krvavých obiet. Avšak nie od Božieho zákona, ktorý je večný (Židom 9. kapitola). Ospravedlnenie je skrze vieru v obeť Ježiša Krista, nie skrze skutky zákona, ale poznanie hriechu predsa pochádza z Božieho zákona! To je určené hlavne Židom, ktorí neprijali Krista do svojho srdca ale dodržiavali ceremoniálne zákony Starej zmluvy. To však neruší tento Boží zákon - Desatoro. Podľa neho budeme súdení. Sú to večné prikázania na základe ktorých, nás Boh bude spravodlivo súdiť. "Lebo jako je telo bez ducha mŕtve, tak je i viera bez skutkov mŕtva" (Jakub 2: 26).

Kristus nás oslobodil od ľudského zákona tela a hriechu, ale nie od Božieho Zákona!
 

Ďalej o dodržiavaní soboty sa píše v prorockých knihách, ktoré sú určené najmä pre dnešnú dobu. Preto nemôžeme oddeliť Starú zmluvu od Novej zmluvy, ktorá je obnovená skrze Ježiša. Tu je zoznam pár veršov: Iz. 56: 1-2; Iz. 56: 6-7; Iz. 58: 11-14; Jer. 17: 21-22; Ezech. 20: 12; Ezech 20: 19-20;... a tak ďalej. Soboty neplatia len pre Izrael ako krajinu, ale pre všetkých kresťanov, teda duchovný Izrael, ktorý je na celom svete). My sme takisto jeho Božím ľudom a deťmi Abrahámovými - no nie srkze krv a telo, ale skrze našu vieru v Ježiša Krista.

"Dal som im aj svoje soboty, aby boli znamením medzi mnou a medzi nimi, aby vedeli, že ja som Hospodin, ktorý ich posväcujem" (Ez. 20: 12).

A tu sa dostávame k dobe po narodení Krista. Ako je možné, že dnes ľudia po celom svete uctievajú nedeľu, alebo tvrdia, že sobotný odpočinok môže byť vlastne ktorýkoľvek deň?

Po tom, ako sa stalo kresťanstvo štátnym náboženstvom v 4. storočí a spojilo s pohanmi a so svetom, bola oficiálne sobota zmenená na prvý deň týždňa - nedeľu. Biblia nás upozorňuje na spolčovanie sa so svetom vo verši: "Cudzoložníci a cudzoložnice, či vy neviete, že priateľstvo sveta je nepriateľstvom s Bohom? Tedy ktokoľvek by chcel byť priateľom sveta, stáva sa nepriateľom Božím" (Jakob 4: 4). Rímsky cisár Konštantín Veľký, ktorý sa rozhodol zmeniť tento deň, bol oddaným uctievačom slnečného božstva. V tej dobe cisári uctievali boha slnka a ich slávnosťou bola nedeľa (anglicky Sunday - slnečný deň). "Kresťanom" sa stal tak, že v jednej vojenskej bitke sa mu zo slnka utvoril kríž a to pripísal Božiemu zázraku, pretože túto bitku vyhral. Takže spôsobil smrť x-ľuďom a to pripísal Božiemu zázraku? A to sme v dobe po Kristovi. Tým sa rozhodol ako prvý rímsky cisár konvertovať na kresťanstvo, zastavil prenasledovanie a zabíjanie kresťanov a takisto presunul sobotný odpočinok na nedeľu. Pokračoval vo svojich pohanských tradíciach, a krst mal až na smrteľnej posteli!

Ďalej dnes mnohí ľudia tvrdia, že dodržujú nedeľu, pretože Kristus v tento deň vstal z mŕtvych. Oslavujú jeho vzatie do nebies a vstanie z mŕtvych. V Božom Slove nikde nie je zmienka o tom, že by sme to mali konať. Takže je to NEBIBLICKÉ tvrdenie. Sám Ježiš nám dával príklad dodržiavania Božej soboty, ktorej je Pánom.

Rovnako ako dnes, tak aj vtedy bola veľkým sporom sobota. Hlavne aj preto bol Kristus odsúdení na smrť, pretože porušoval sobotu, no nie tú Božiu ale ľudskú. Zákonníci a farizeji spravili zo soboty bremeno, ktoré sami nedokázali uniesť. Zničili pravú podstatu soboty, ku ktorej pridali množstvo vymyslených ľudských nariadení a príkazov ako napríklad (zákaz napísania viac ako jedného písmena, česania,.. atď). Zo soboty sa stalo mučenícke bremeno, a nie Boží odpočinok a čas radosti. V knihe Mareka v 2. a 3. kapitole môžeme vidieť, že Kristus porušoval tieto ľudské príkazy a vyzdvihol pravú podstatu soboty. Nikdy neriešil spor, či svätiť sobotu alebo nie, ale čo je dovolené robiť a čo nie. Preto sobota stále ostáva Božím dňom odpočinku až dodnes. Je to čas odpočinku, radosti, lásky, bohoslužby, uzdravovania a konania dobra.

"Sobota je učinená pre človeka a nie človek pre sobotu, takže Syn človeka je pánom i soboty" (Mk. 2: 27-28).

Sobotu dodržujeme z lásky k Bohu. Preto je v Božej vôli ako bude prebiehať tento deň. Dôležité je si odpočinúť a byť v spojení s naším Stvoriteľom.

Ježiš sám dodržiaval sobotu. Chodil každú sobotu do synagóg učiť a konať bohoslužbu (Lk. 4: 16). A On je naším príkladom a vzorom. 6. kapitola Lukáša nám hovorí trocha o tomto spore: "Ježiš im povedal: Pýtam sa vás: čo sa sluší v sobotu - dobre činiť a či zle činiť, život zachrániť a či zatratiť?" (Lk 6: 9). Kristus celý čas vyzdvihoval pravú podstatu soboty, a porušil ľudské nariadenia, ktoré boli pridané k Božiemu zákonu. Dokonca aj ženy, ktoré sprevádzali Ježiša dodržali sobotu - a to už bolo po jeho ukrižovaní: "A navrátiac sa nahotovili voňavých vecí i mastí. Ale cez sobotu odpočívali podľa prikázania" (Lk. 23: 56). Kristus v sobotu ležal v hrobe a tiež odpočíval, pretože Otec vtedy odpočíva.

Teraz prichádzame k obdobiu po Ježišovom ukrižovaní a po vyliati Ducha Svätého v čase Letníc. Pavol - služobník Ježiša Krista, takisto dodržiaval naďalej sobotu (Skutky 18: 4). A tu je verš na základe, ktorého sa mnohí oháňajú nedeľou: "A v prvý deň týždňa, keď sme sa sišli lámať chlieb, Pavel hovoril s nimi, lebo mal na druhý deň odísť a pretiahol slovo až do polnoci." (Skutky 20: 7). Málokto tento verš dopovie celý! Zišli sa preto v prvý deň týždňa - v nedeľu, lebo na druhý deň chcel odcestovať preč. A keď sme už pri tom, prví kresťania sa vlastne schádzali každý deň po domoch na lámaní chleba (Skutky 2: 41-47). Božie slovo nás jasne upozorňuje:

"Kto hovorí: Znám ho, a jeho prikázaní nezachováva, je lhár, a v tom niet pravdy" (1.Jánov 2: 4).

Dodržiavanie Desatora je vizitkou Božieho ľudu.

"A potom známe, že sme ho poznali, keď zachovávame jeho prikázania" (1. Jánov 2: 3).

Trestom za prestúpenie Desatora nemusí byť strata spasenia, pretože

"Moje dieťatká, toto vám píšem nato, aby ste nezhrešili. A keď niekto zhrešil, máme prímluvcu u Otca, Ježiša Krista, spravedlivého. A on je smierením za naše hriechy, no, nie len za naše, ale aj za hriechy celého sveta" (1. Jánov 2: 1–2).

Ale ignorovanie Desatora je duchovnou samovraždou, lebo

"Lebo keď dobrovoľne hrešíme po prijatí známosti pravdy, nepozostáva už viacej obeti za hriechy, ale jakési strašné očakávanie súdu a prudká pálivosť ohňa, ktorý má žrať protivníkov" (Židom 10: 26–27).

 Niektorí citujú Kološanom 2: 16 s úmyslom poukázať, že sobota bola zrušená. Zabúdajú ale prečítať ešte verš 17, ktorý ukončuje predchádzajúcu vetu: "Tedy nech vás nikto nesúdi pre pokrm alebo nápoj alebo pre nejaký sviatok alebo novmesiac alebo pre soboty, čo všetko je tôňou budúcich vecí, ale telo je Kristovo". V prvokresťanskej dobe veľa kresťanov naďalej dodržiavalo niektoré ceremoniálne zákony, ktoré sa vyznačovali dodržiavaním určitých sviatkov, obradov, predpísaných pokrmov a nápojov, ako aj zachovávaním výročných, slávnostných dní - pomenovaných soboty. Boli to slávnostné dni, v ktorých sa nepracovalo, konali sa zhromaždenia podobne ako v sobotu siedmeho dňa. Tieto ceremoniálne zákony, vrátane zvláštnych sobôt boli Ježišovou službou a smrťou už naplnené. Pavol svojim vyjadrením napomenul veriacich, aby sa nesporili a neodsudzovali pre neplatné ceremoniálne zákony - soboty. V epištole Rimanom 14: 1-8 sa Pavol zaoberá rovnakou otázkou a uplatňuje tu rovnaký princíp. Podobne aj v epištole Galaťanom 4: 8-20. Božie Slovo píše v 5. Mojžíšovej 31: 24-26, že tieto ceremoniálne zákony boli zapísané Mojžíšom do knihy zákona a táto kniha bola uložená na bočnej strane pozlátenej truhly zmluvy, teda nie v nej. Ale 10 Božích prikázaní napísaných Božím prstom na dvoch kamenných doskách a s večnou platnosťou sa nachádzali vo vnútri pozlátenej truhly zmluvy (5. Mojžíšova 10: 1-5). Musíme si uvedomiť, že Pavol v liste Kološanom nehovorí o sobote, teda o siedmom dni, podľa Božieho prikázania. Hovorí o sobotách, ktoré sú "tieňom budúcich vecí". Sobota ako posledný deň týždňa, je pamiatkou Božieho stvoriteľského diela. Ako každý pamätný deň (sviatok), poukazuje späť na stvorenie, ale nie dopredu na Krista.

 Počas židovského roku bolo niekoľko tzv. sobôt, ktoré boli tieňom budúcich vecí. (Sú uvedené v 3. Mojžíšovej 23: 4-44). Tieto ceremoniálne soboty boli spojené so sviatkom Pesach a inými sviatkami, ktoré poukazovali na budúcu Ježišovu službu (1.Korint. 5: 7). Kresťania už nemajú tieto zvláštne soboty svätiť. Namiesto toho máme spomínať na smrť Ježiša pri každej pamiatke večere Pánovej tak dlho, dokiaľ nepríde (1.Korint. 11: 26).

 Shabbat je Boží dar, z ktorého sa nesmie robiť zákonnícke bremeno založené na ľudských príkazoch. Zachovávať ho máme z lásky k Bohu, nie z príkazu. Ďalej sú tu aj ľudia, ktorí dodržujú soboty - napr. ortodoxní Židia, ale neprijali Krista ako živú obeť za ich hriechy. Alebo rôzne kresťanské spoločenstvá, ktoré síce sobotu dodržujú, ale mnohé iné biblické pravdy popierajú. To však nemení nič na tom, že by sobota mala byť iným dňom:

"Tak tedy zbýva sobotenie, odpočinok ľudu Božiemu. Lebo kto vošiel do jeho odpočinku, ten tiež odpočinul od svojich diel ako Boh od svojich. Usilujme sa tedy vojsť do toho odpočinku, aby nepadol niekto tým istým výstražným príkladom neposlušnosti" (Židom 4: 9-11). 

Pri Božom súde sa otvorí Jeho archa zmluvy, v ktorej je Boží Zákon:

"A otvoril sa chrám Boží, ktorý je na nebi, a ukázala sa truhla jeho smluvy v jeho chráme, a povstalo blýskanie, a zavzneli hlasy, a zaburácali hromy, a bolo zemetrasenie a veľké krupobitie" (Zj. 11: 19).